O smrti...


  • Nikto nevie, čo je smrť, a predsa sa jej všetci boja, akoby uznávali, že je najväčším zlom, i keď je pre človeka najväčším dobrom. (Platón)

Milí priatelia,

priznávam, keď som dostala pozvanie na prednášku-stretnutie-rozhovor s odborníčkou na spracovanie strát, smútočným poradcom, bola som zaskočená týmto  zameraním, ale potom som sa musela zamyslieť sama nad sebou, prečo bola moja automatická reakcia odmietavá, plná výhrad, nepochopenia? Však smrť patrí k životu, aj keď sa nedotkne priamo nás, prečo sme v pomykove, keď stretneme niekoho, kto takúto stratu zažíva - ako sa mám zachovať? Čo mu mám povedať? Ako mu viem pomôcť? Mám o tom rozprávať, ľutovať, mlčať? Čo zažíva človek pri strate?

Neviem, či aj na Slovensku  máme poradcov (okrem psychológov), ktorí sa venujú špecializujú na pomoc pri spracovaní smrti, odchodu vyrovnaní sa s touto situáciou, ale dozvedela som sa veľa praktických rád, vďaka ktorým už budem vedieť zaujať postoj, ktorý pomôže.  

Tento rok je v mesiaci október konštelácia, ktorá naše myšlienky zavediete k  téme smrti, straty častejšie, nielen kvôli pamiatke zosnulých., dotýka sa nás nielen pri strate milovanej bytosti smrťou, môžeme sa cítiť bezvýchodiskovo, zaseknutí pri rozchode alebo straty inej bytosti, hoci nášho psa, ...strata zamestnania nás môže tiež zablokovať je to individuálne

Venujme sa teraz praktickým radám pri strate blízkej osoby

S takouto situáciou sa každý skôr-neskôr stretne, hoci pri prirodzenom generačnom odchode, čo však neznamená, že by to traumatizovalo menej  

Dovoľte mi, aby som sa s Vami podelila o tieto myšlienky  

  • Čo prežíva človek, keď niekoho stratí?

  • Bolesť, ktorá môže ochromiť jeho telo, myseľ aj ducha

Bolesť, kedy nič nevníma, o nič sa nestará, len chce, aby to skončilo. Jeho vedomie je zúžené ako zatvorený dáždnik, všetko po ňom skĺzne, nič ho nezaujíma

  • Nedávajme mu rady typu” však to pominie, uvidíš slnko...ja som to cítil/a tiež...

  • Veta – keby si niečo potreboval/a, zavolaj – je v tejto chvíli nič nehovoriaca,  

  • Nehovorme nič. ,  

  • Vyjadrime sústrasť, podporu, súcit, tým vieme odobrať bolesť

  • Dajme vedieť, že na ňu/ neho myslíme

  • Zavolajme jej /mu nie preto neberie, že nechce s nami hovoriť, nemá silu, dajme tomu čas

  • Pýtajme sa na konkrétne praktické veci, kedy stačí jedno-slovná odpoveď áno, nie: jedla/jedol si? Spal/a si?...chceš, aby som poupratoval/a? Vypral?...bo/a si vyvenčiť...? Apod

  • Deti nevynechávajme z prežitia tejto nepríjemnej udalosti lebo ini všetko vnímajú, ale nechápu, prečo sú všetci takí smutní.

  • Pripravme ich dopredu, napr. ked uvidia zrazeného zajačika apod.

  • Nehovorme, že odišiel, lebo budú čakať na návrat osoby

  • Zoberme ich na pohreb, aj ked len na určitý čas

  • Dĺžka potrebného času je individuálna. Smúťme rok, aby sme prežili všetky udalosti sami (sviatky, narodeniny, jar, zimu, leto...), nebojme sa vyhľadať odborníka, keby sme sa nevedeli odpútať a pokročiť  

Milí priatelia, dúfam, že som pomohla k tomu, aby ste sa k tejto téme postavili zdravo, keby ste potrebovali pomôcť, neváhajte ma kontaktovať